Smrek – 1. časť seriálu o dreve

Smrek – 1. časť seriálu o dreve

Smrek je najčastejšie 40, ale niekedy aj 50 m vysoký, kôra svetlohnedá až červená, šupinatá cca. 1 cm.

Drevo
Farebné, ľahké, veľmi mäkké, bielej až žltkasto-ružovej tkaniny. Silná točivosť. Medzi jarou a na jeseň získavy postupný prechod. Črevné lúče sú radiálne, rez dlhý a úzky.
Použitie
Pre veľmi dobré vlastnosti sa používa v najrôznejších odvetviach.

Obrábanie
Ľahko obrábateľný, preto sa využíva aj v sochárstve. Prácu sťažujú voľné uzly.

Trvanlivosť
Nie je odolný proti poveternostným vplyvom. Je rovnako citlivý na poškodenie hmyzom. Trvanlivosť vo vonkajšom prostredí je 55 rokov vo vode 100 rokov, trvale suché cca. 900 rokov.

Smrek je univerzálne drevo, vhodné do exteriéru aj interiéru, na výrobu nábytku aj v stavebníctve. Vzhľadom k dlhým vláknam sa najlepšie využíva na výrobu papiera. Strunové nástroje sa vyrábajú vo väčšine zo smreku.

50-70 metrov vysoký strom (najvyšší pôvodný európsky) s kužeľovitou, respektíve úzko ihlanovitou korunou. Jeho ihlice majú dĺžku 1-1,5 cm, vyrastajú z konárika po jednej, končisté. Brachyblasty má takmer zakrpatené. Praslenovité konáriky majú charakteristické listové vankúšiky (pulvinuli folii) oddelené ryhami. Ihlice majú zvyčajne štvorhranný prierez s prieduchmi na všetkých štyroch stranách. Sú tmavozelenej farby. Púčiky sú úzko kužeľovité, bez živice a s pritisnutými šupinami. Konáre môžu byť ohnuté nahor alebo u starších jedincov nadol. Kvitne od apríla do mája. Samčie šišky sú červenopurpurové s dĺžkou 2-2,5 cm. Samičie sú valcovité, s tvrdými šupinami a vyrastajú na koncoch vlaňajších výhonkov. Okrem svojej dĺžky, ktorá môže byť až 16 cm sa od samčích odlišujú tiež farbou. Zvláštnosťou mladých šišiek je, že rastú smerom nahor a sú sfarbené buď do purpurofialova alebo do zelena. Dozrievajú v prvom roku. V čase zrelosti majú základnú farbu svetlohnedú, visia nadol. Semená sú tmavohnedé, na spodku končisté a majú krídlo

Ekológia
Smrek obyčajný je veľmi rozšírený ako zložka klimaxových horských lesov. Rastie na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočné pôdy. Darí sa mu aj v polohách s vysokou hladinou podzemnej vody, tzv. podmáčané smrečiny. Keďže však plytko korení, je náchylný k vývratom. Prirodzene rastie v strednej a severnej Európe, v Alpách do nadmorskej výšky 2000 metrov, kde tvorí hornú hranicu lesa. Je prirodzenou hranicou lesa aj na Slovensku a to vo výškach 1500-1550 metrov. V Laponsku a na severe Ruska zasahuje takmer až k severnej hranici lesa. Výborne znáša nízke teploty. V minulosti bol vo veľkom vysádzaný v nižších polohách. Pestuje sa kvôli drevu, ako aj ochrane pôdy. Drevo je mäkké, ľahko opracovateľné, pružné, rovnomerne štiepateľné, priemyselne využiteľné.[6] Využíva sa aj jeho kôra kvôli vysokému obsahu tanínu, v ľudovom liečiteľstve sa zase používa odvar z jeho ihlíc a konárikov. Smrekové monokultúry vysádzané v nížinách však trpia tak klimatickými činiteľmi, ako aj škodcami a negatívnymi civilizačnými vplyvmi. Zdravé smreky sa bránia voči lykožrútovi tak, že z poranených miest stromu sa vyleje živica, ktorá hmyz zalepí a tak ho zahubí. Oslabené smreky v monokultúrach sú však lykožrútmi napadané hromadne, čím vznikajú kalamitné stavy.